Návrat divokej prírody

Všetky svetové kontinenty, s výnimkou Európy, si zachovali aspoň malé ukážky skutočnej divokej prírody. Afrika má svoje Serengethi, Amerika Yelowstone a amazónske pralesy, Ázia nekonečné sibírske lesy. Vieme, že pred príchodom Európanov žili v severnej Amerike miliónové stáda bizónov, vidlorohov, jeleňov a sobov. Vieme ako vyzerali prastaré sekvojové lesy. O tom ako vyzerala európska divoká príroda ale nevieme takmer vôbec nič. Dnešní Európania majú pocit, že divoká príroda existuje výlučne mimo Európu a nikdy nebola jej súčasťou. Úplne sme zabudli, že aj u nás žili početné stáda zubrov a divých koní doprevádzané svojimi predátormi. Aj v Európe rástli obrovské stromy porovnateľné s africkými baobabmi či americkými sekvojami. Zabudli sme, že aj my sme kedysi boli súčasťou tejto divokej krajiny.

Túto skutočnosť nám pripomínajú nádherné prehistorické maľby vo Francúzskej jaskyni Lascaux, či najstaršie písomnosti o starovekých pustatinách. Z historických záznamov a archeologických nálezov zisťujeme drobné čriepky, z ktorých vyvstáva obraz skutočnej európskej divočiny. Dnes sa snažíme predstaviť si, ako asi vyzerali 6 metrov dlhé ryby plávajúce vo veľkých húfoch Dunajom, či medvede loviace lososy tiahnuce do Tatier z Baltického mora. Slobodne tečúce rieky sa doširoka rozlievali a zaplavovali veľké časti nížin. V pahorkatinách, vyčnievajúcich z tohto zaplavovaného sveta, rástli tisícročné dubové lesy, ktoré ľuďom tej doby pripadali ako nesmrteľné. V tomto rozmanitom prostredí plnom života mohli naši predkovia stretnúť ohromné zvieratá: pratury, zubry, divé kone, vodné byvoly či dokonca európske levy, ktoré vyhynuli až začiatkom nášho letopočtu.

Dnes žiaľ ukážku európskej divokej prírody nikde nenájdeme. Jej posledné zvyšky boli zničené pred stáročiami. V Európe sa dnes nenachádzajú žiadne územia, ktoré sú dostatočne veľké a chránené, aby sme v nich mohli pozorovať migráciu zvierat z hôr do nižších polôh bez toho, aby boli lovené. Nevieme koľko bylinožravcov uživia tunajšie ekosystémy a ako tieto zvieratá ovplyvňujú vegetáciu či populácie svojich predátorov. Väčšina riek a ich zaplavovaných oblastí je znečistená a zregulovaná do takej miery, že život v nich je len nepatrným zlomkom ich skutočných možností.

Nič ale nie je stratené. Príroda má fascinujúcu schopnosť obnovy. Pod názvom Návrat divokej prírody preto realizujeme nadačný program, v rámci ktorého chceme podporovať vznik území divokej prírody a jej návrát do prastarých hôr Európy. Pomožte a podporte nás. 

Podporte nás

Súvisiace informácie: Vlčie hory, Miznúci svet hlucháňa