Všetky svetové kontinenty, s výnimkou Európy, si zachovali aspoň malé ukážky skutočnej divokej prírody. Afrika má svoje Serengethi, Amerika Yelowstone a amazónske pralesy, Ázia nekonečné sibírske lesy.
Aj u nás kedysi existovala skutočná divočina. V mohutných riekach plávali 6-metrové ryby a lososy tiahnuce do Tatier z Baltického mora. V pahorkatinách rástli tisícročné dubové lesy, ktoré ľuďom pripadali nesmrteľné. V prostredí plnom života ste mohli stretnúť pratury, zubry, divé kone, vodné byvoly či dokonca európske levy, ktoré vyhynuli až začiatkom nášho letopočtu.
Dnes, žiaľ, ukážku európskej divokej prírody nikde nenájdeme. Jej posledné zvyšky boli zničené pred stáročiami. V Európe sa dnes nenachádzajú dostatočne veľké chránené územia, kde by sme mohli pozorovať migráciu zvierat z hôr do nižších polôh bez toho, aby boli lovené. Väčšina riek je znečistená a zregulovaná, takže život v nich je len nepatrným zlomkom ich skutočných možností.
Nič ale nie je stratené. Príroda má fascinujúcu schopnosť obnovy. A preto je jedným z našich cieľov podporiť vznik území divokej prírody a jej návrát do prastarých hôr Európy.