Bratislava, 23.2.2026 – Ochranárske organizácie My sme les, WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife Slovensko a Zelená väčšina upozorňujú na vážne nedostatky a škandalózne stavebné zámery v predloženom návrhu zonácie Tatranského národného parku (TANAP). Zámer, ktorý práve prechádza medzirezortným pripomienkovým konaním, nerešpektuje zákon o ochrane prírody ani medzinárodné štandardy pre národné parky a zároveň ohrozuje plnenie Plánu obnovy a odolnosti.
„V návrhu sme objavili nové plochy pre zjazdovky, lanovky a stavebné objekty, niektoré dokonca v aktuálne najvyšších stupňoch ochrany a v nedotknutých lokalitách naprieč Tatrami aj v Roháčoch. Ide o stovky hektárov lesov a biotopov, často na štátnych pozemkoch, ktoré by pri realizácii týchto zámerov museli byť v národnom parku vyrúbané alebo zastavané,“ uviedol Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.
Mnohé z navrhovaných rozšírení lyžiarskych areálov sa nachádzajú v blízkosti stredísk prevádzkovaných spoločnosťou Tatry mountain resorts (TMR). Podľa ochranárov to vyvoláva vážne otázky o tom, v koho prospech je zonácia pripravovaná.
Navrhované rozvojové plochy nie sú zahrnuté v územných plánoch, niektoré sú dokonca v rozpore s územnými plánmi VÚC a súvisiace zámery neprešli posudzovaním.
Ohrozenie štátnych pozemkov a chýbajúca transparentnosť
Osobitným problémom je preradenie štátnych pozemkov pod zjazdovkami na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici či Zverovke-Spálenej do zóny D s najnižším stupňom ochrany. Ide o viac než sto hektárov.
„Zníženie stupňa ochrany otvára dvere terénnym úpravám, použitiu chémie či osvetlenia bez nutnosti súhlasov úradmi. No predovšetkým presunutím do zóny D prestáva platiť zákaz prevodu štátnych pozemkov na iné subjekty. Štát by tak mohol prísť o majetok v hodnote miliónov eur aj o stabilné ročné príjmy z prenájmu – a to v národnom parku,“ upozornil ďalej Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.
Organizácie zároveň vyzývajú na transparentnosť: „TANAP a Ministerstvo životného prostredia by mali jasne oznámiť, pre koho sú jednotlivé rozvojové plochy určené a na základe rokovaní s kým boli do zonácie často na poslednú chvíľu zapracovné. Ako príklad uvádzame novo nakreslené zjazdovky, plochy v blízkosti lyžiarskych areálov alebo rozvojové plochy v sedle Zábrať v Roháčoch,“ doplnil Jozef Ridzoň z organizácie SOS/BirdLife Slovensko.
Rozpor so zákonom aj medzinárodnými štandardmi
Návrh zonácie nedosahuje zákonom požadovaných minimálne 75 % územia v zónach A a B (§ 30 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.) a nespĺňa ani medzinárodný štandard pre národné parky podľa IUCN – kategórie II, ku ktorému sa podľa predloženej dokumentácie hlási. Znižuje tiež stupeň ochrany v územiach európskeho významu NATURA 2000, čím porušuje záväzky Slovenska voči EÚ. Návrh zonácie navyše ruší prísnu ochranu ikonických tatranských tokov a plies, ako sú rieka Belá, Studený potok, Biela voda, Štrbské pleso či Ťatliakovo jazero.
„V oblasti Ťatliakovho jazera a Roháčskej doliny si nedovolili odsúhlasiť rozvoj ani predstavitelia komunistického režimu. Megalomanské zámery z obdobia normalizácie vtedy úrady neschválili, ostali po nich len široké cesty Roháčskou dolinou. Je smutné, že sa opäť vracajú v najcennejšej časti západných Tatier nápady, ktoré môžu zničiť nielen prírodné hodnoty, ale aj pre turistov veľmi príťažlivé sedlo Zábrať, ktoré poskytuje azda najkrajšie výhľady v západných Tatrách,“ dopĺňa Ridzoň.
Riziko pre Plán obnovy a milióny eur
Zonácia je podľa ochranárov v rozpore s Plánom obnovy a odolnosti. Slovensko sa v ňom zaviazalo chrániť staré lesy a pralesy, ako aj biotopy ohrozeného hlucháňa hôrneho. Návrh však podľa analýzy ochranárov nechráni tisíce hektárov starých a prirodzených lesov a až štvrtinu biotopov hlucháňa. Neplnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti ohrozí schválenie ďalšej platby pre Slovensko, ktorej výška podľa oficiálnej informácie k príslušnej 8. platbe z Plánu obnovy predstavuje 735 miliónov eur.
Kritika zo strany vedcov a výzva verejnosti
Voči aktuálnemu návrhu zonácie sa verejne vyjadrili aj vedci zo Slovenskej akadémie vied a z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave aj ďalších akademických inštitúcií, ktorí upozorňujú na odborné nedostatky návrhu a riziká pre ochranu biodiverzity v národných parkoch. Pripomienky požadujúce opravu návrhu zonácie pripravené iniciatívou My sme les, WWF Slovensko, SOS/BirdLife Slovensko, Aevis, Prales o.z. a Zelená väčšina podporilo viac ako 15 000 občanov a organizácie ich dnes doručia Ministerstvu životného prostredia.