Návrh zonácie Národného parku Poloniny, ktorý smeruje do vlády, ohrozuje vyplatenie stoviek miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti, strategický zdroj pitnej vody pre státisíce ľudí na východnom Slovensku a predstavuje riziko budúcich pokút. Minister Taraba aj naďalej hazarduje nielen s ochranou vzácneho územia, ale aj s financiami, o ktoré môžeme vďaka tomu prísť. Podľa organizácie Aevis je aktuálny návrh zonácie katastrofálny, a preto ochranári vyzývajú vládu, aby návrh neschválila.
Finálny výsledok zonácie po pripomienkovom konaní, ktorý chce minister Taraba predložiť na rokovanie vlády podľa ochranárov neplní míľnik Plánu obnovy a odolnosti. V ňom sa Slovensko zaviazalo, že v zonáciách národných parkov zaradí do prísnej ochrany všetky staré lesy, čo sa však v tomto prípade nestalo. Ide pritom o záväzok, ktorý si ministerstvo samo vyrokovalo s Európskou komisiou a teraz ho ignoruje. Zhruba 1600 hektárov starých lesov v Poloninách má zostať bez adekvátnej ochrany a hrozí, že budú postupne vyťažené.
“Štát v Poloninách vlastní viac ako polovicu všetkých pozemkov a má tak neobmedzenú možnosť ich chrániť. V skutočnosti však ministerstvo do najprísnejšej zóny navrhuje zaradiť len 18,65 % územia čo je absolútne neadekvátne. Vyzerá to tak, že ministerstvo na väčšine územia národného parku namiesto dôslednej ochrany prírody preferuje hospodárske aktivity a ťažbu dreva. Je to absurdné”, uviedol Rastislav Mičaník, riaditeľ organizácie Aevis.
Do územia Národného parku Poloniny patrí aj vodárenská nádrž Starina, ktorá zásobuje pitnou vodou vyše 645 000 ľudí Prešovského a Košického kraja. Ministerstvo životného prostredia v rámci zonácie navrhuje znížiť doterajšiu ochranu na viac ako 1 700 hektároch povodia Stariny, čím sa výrazne zvýši riziko ohrozenia tohto strategického zdroja pitnej vody.
Hrozí najmä zvýšenie intenzity ľudskej činnosti v tomto území, oslabenie právomocí ochrany prírody, ako aj možností kontroly dodržiavania zákonov. Preradenie do nižšieho stupňa ochrany umožní okrem iného aplikovať chemické látky a hnojivá, či umiestňovať stavby v blízkosti hlavných prítokov do Stariny, kde by prioritou mala byť ochrana pitnej vody.
“Znižovanie ochrany nad Starinou zjavne súvisí aj s čiernymi stavbami, ktorých je v celom povodí už viac ako 200. Štát o tomto probléme vie, no dlhodobo ho ignoruje. Ministerstvo životného prostredia teraz prostredníctvom zonácie vytvára podmienky na ich legalizáciu a prípadnú ďalšiu výstavbu”, konštatuje Mičaník.
Organizácia Aevis upozorňuje, že ak Slovensko chce získať peniaze z plánu obnovy, vyhnúť sa sankciám a postupovať podľa zákona, musia byť do prísnej ochrany zahrnuté všetky pralesy a staré lesy. Do najvyšších stupňov ochrany prírody by malo byť zahrnutých 50 % rozlohy národného parku, a to prioritne na štátnych pozemkoch. Zároveň nesmie dôjsť k zníženiu stupňa ochrany prírody v povodí vodárenskej nádrže Starina.
“Ak podpredseda vlády Drucker hovorí, že nechcú prísť o peniaze z plánu obnovy, tak ho upozorňujeme, že presne to sa stane, ak schvália zlé zonácie. Je šokujúce, ako minister Taraba a jeho štátny tajomník Filip Kuffa hazardujú s finančnou pomocou EÚ pre Slovensko a nedokážu ani zabezpečiť finančné kompenzácie súkromným vlastníkom a samosprávam v národných parkoch”, zdôrazňuje Mičaník.
Aktuálny návrh zonácie podľa Aevis nedostatočne chráni strategické záujmy štátu, lokálne prírodné zdroje a prestížne pralesy zapísané v zozname UNESCO. Organizácia Aevis preto opakovane vyzvala Vládu SR, aby návrh zonácie Polonín v aktuálnom znení neschválila, kým nebudú odstránené zásadné rozpory. Ochranárske organizácie na problém Polonín upozornili aj hromadnou pripomienkou, ktorú podporilo viac ako 10 500 ľudí.