Slovensko opäť rozhoduje o tom, koľko vlkov bude možné v nadchádzajúcej poľovnej sezóne usmrtiť. Od začiatku opätovného uplatňovania kvóty bolo usmrtených najmenej 120 vlkov, no škody na hospodárskych zvieratách napriek tomu neklesajú. WWF Slovensko, My sme les a AEVIS preto upozorňujú, že odstrel vlkov nie je účinným riešením škôd a žiadajú väčší dôraz na prevenciu a podporu chovateľov.
-----Projekt je realizovaný s podporou Fondu Tamijan, ktorý spravuje Nadácia kráľa Baudouina. / Project carried out with the support of the Tamijan Fund, managed by the King Baudouin Foundation.
Projekt bol podporený Nadáciou otvorenej spoločnosti.
Od začiatku roka 2025 bolo podľa evidencie usmrtených najmenej 120 vlkov, teda približne 20 % minimálnej početnosti slovenskej populácie. Napriek tomu sa škody na hospodárskych zvieratách neznížili – v roku 2025 boli vyplatené náhrady vo výške 456 375 eur, zatiaľ čo v roku 2024 to bolo 142 455 eur. Vlky sa navyše lovili aj v okresoch, kde neboli evidované žiadne škody. Organizácie preto na dnešnom zasadnutí pracovnej skupiny pre stanovenie podmienok lovu vlka žiadajú, aby štát prestal spoliehať na plošný odstrel a sústredil sa na účinnú prevenciu, lepšiu podporu chovateľov a systémovú zmenu evidencie škôd.
Údaje z jednotlivých okresov zároveň ukazujú, že medzi počtom usmrtených vlkov a výškou škôd neexistuje jednoznačná súvislosť. V okresoch Vranov nad Topľou, Sobrance a Michalovce neboli v roku 2025 preplatené žiadne škody spôsobené vlkom, napriek tomu sa tam vlk lovil. Naopak, v Liptovskom Mikuláši boli preplatené škody vo výške takmer 54-tisíc eur a bolo tam usmrtených osem vlkov, zatiaľ čo v Ružomberku dosiahli škody takmer 56-tisíc eur, no usmrtené boli tri vlky.
„Ak má byť kvóta nástrojom na znižovanie škôd, počet odlovených vlkov by mal zodpovedať rozsahu škôd v jednotlivých regiónoch. Prax však ukazuje, že takáto úmera neexistuje. Vlky sa lovili aj v okresoch bez evidovaných škôd a počet odlovených vlkov nebol úmerný výške škôd v danom regióne. Súčasný systém nie je prínosom ani pre chovateľov, ani pre prírodu,“ hovorí Michal Kalaš z organizácie Aevis.
Nejde pritom iba o samotné nastavenie kvóty. Štát nemá ani dostatočne spoľahlivý a jednotný systém evidencie škôd, ktorý by mal byť základom pre takéto rozhodovanie. Analýza údajov získaných z okresných úradov ukázala výrazné rozdiely medzi údajmi evidovanými na centrálnej úrovni a údajmi priamo z okresov.
„Základom účinného riešenia škôd sú kvalitné dáta. Dnes však nemáme jednotný systém, ktorý by poskytoval spoľahlivé a navzájom porovnateľné údaje. Potrebujeme preto centrálnu elektronickú evidenciu škôd, ktorá bude prehľadná, aktuálna a kontrolovateľná. Bez kvalitných dát nemôžeme hovoriť o zodpovednom manažmente vlka ani o účinnom riešení škôd,“ upozorňuje Katarína Butkovská z WWF Slovensko.
Súčasný systém má pritom podľa organizácií aj ďalší problém: jeho náklady pre prírodu sú jasne viditeľné, zatiaľ čo jeho prínos pre chovateľov zostáva nepreukázaný. V 20 z 30 okresov bola spoločenská hodnota usmrtených vlkov vyššia než výška preplatených škôd. V Kežmarku boli napríklad preplatené škody vo výške 1 221 eur, z toho na hospodárskych zvieratách iba 562 eur, no usmrtené boli tri vlky v celkovej spoločenskej hodnote 4 500 eur.
„Nemôžeme merať úspešnosť systému iba počtom zastrelených vlkov. Otázka je, čo tento odstrel reálne priniesol. Pomohol chovateľom znížiť škody? Znížil konflikty? Dáta z poslednej sezóny na tieto otázky nedávajú presvedčivú odpoveď. Preto potrebujeme zmenu prístupu – viac investícií do prevencie a podpory chovateľov a menej spoliehania sa na plošný odstrel,“ hovorí Michal Haring z My sme les.
Ochranári preto požadujú, aby sa pri rozhodovaní o ďalšom manažmente vlka nepokračovalo v súčasnom plošnom systéme kvót bez jeho zásadnej zmeny. Prvoradá má byť účinná prevencia škôd, dostatočná a dostupná (finančná aj metodická) podpora chovateľov hospodárskych zvierat a vytvorenie jednotnej centrálnej evidencie škôd a odlovov. Ak zodpovedné orgány nedokážu preukázať, že kvóta prináša očakávaný výsledok, nie je dôvod v tomto manažmente vlka pokračovať.
Doplňujúce informácie:
- Od začiatku opätovného uplatňovania kvóty bolo usmrtených 120 vlkov – 23 v januári 2025, 69 v poľovnej sezóne 2025 – 2026 a ďalších 28 jedincov uhynulo. Toto číslo predstavuje približne 20 % minimálnej početnosti slovenskej populácie vlka uvádzanej v reportingu podľa čl. 17 Smernice o biotopoch. Údaj nezahŕňa prípady pytliactva.
- V okresoch Vranov nad Topľou, Sobrance a Michalovce neboli v roku 2025 preplatené žiadne škody spôsobené vlkom, napriek tomu sa tam vlk lovil.
- V 20 z 30 okresov bola spoločenská hodnota usmrtených vlkov vyššia ako výška preplatených škôd.
- V roku 2025 boli vyplatené náhrady za škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách vo výške 456 375 eur, zatiaľ čo v roku 2024 to bolo 142 455 eur.
- Pri 40 zo 69 odstrelov bol identifikovaný vplyv na populáciu vlka v územiach európskeho významu; pri 23 prípadoch mohol zásah dosiahnuť až 100 % lokálnej populácie.
- V centrálnej evidencii odlovených vlkov nie je pri ôsmich prípadoch uvedený územne príslušný okresný úrad, ktorý evidenciu vedie.
- Na potrebu zmeny pritom upozorňovala už v roku 2023 aj Štátna ochrana prírody SR, podľa ktorej celoplošné kvóty neprinesú želaný výsledok zníženia škôd. Aj aktuálne údaje podľa WWF Slovensko, My sme les a AEVIS ukazujú, že tento problém sa za poslednú sezónu nevyriešil.
Nižšie - mapa škôd spôsobených vlkom dravým a počet odlovených vlkov podľa okresov v roku 2024/2025 a 2025/2026 ( Mapa porovnáva výšku škôd spôsobených vlkom, ktoré boli v jednotlivých okresoch evidované a preplatené, s počtom odlovených vlkov v daných okresoch. Ukazuje, že rozsah odstrelu nebol priamo úmerný výške spôsobených škôd – vlk sa lovil aj v okresoch bez evidovaných škôd, zatiaľ čo medzi okresmi s vyššími škodami boli v počte odlovených vlkov výrazné rozdiely.)
