Návrh zonácie Nízkych Tatier nahráva masívnej ťažbe dreva v národnom parku, ohrozuje domov hlucháňa a otvorí dvere poľovačkám aj v najprísnejšom stupni ochrany. Organizácie My sme les, Prales, o.z., WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife a Zelená väčšina podávajú hromadnú pripomienku k návrhu novej zonácie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Verejnosť vyzývajú na jej podporu.
Najvýraznejším problémom navrhovanej zonácie je umožnenie ťažby dreva na väčšine územia Národného parku Nízke Tatry. Ochranári upozorňujú, že ani jedna dolina nezostane úplne chránená pred zásahmi motorových píl. Predložený návrh tiež ohrozuje vzácne staré lesy, biotopy hlucháňa hôrneho a otvorí dvere poľovačkám v územiach dnešných rezervácií. Je tiež v rozpore s platnou legislatívou aj medzinárodnými záväzkami Slovenska a neposkytne dostatočnú ochranu územiam európskeho významu.
“Vnímame naozaj kriticky, že tento návrh skôr vyzerá ako plán na vytvorenie lesného závodu, kde sa má najmä ťažiť drevo a nie ako snaha o zlepšenie ochrany národného parku. Vo všetkých zonáciách sa stretávame s uprednostnením iných záujmov, ako je ochrana prírody, a to nad rámec akéhosi rozumného kompromisu či snahy o zosúladenie turizmu, hospodárskych aktivít a života miestnych ľudí s ochranou prírody,” upozorňuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les
Ako ďalej dodal, pri nedostatočnej ochrane nejde o malé rozlohy. V prísne chránenej zóne chýba biotop hlucháňa na území vo veľkosti okresného mesta.
“Ak les nie je prísne chránený, môže v ňom ľahko prebehnúť devastačná ťažba dreva ako nedávno v Studienci, kde bol vyrúbaný les s 200- až 300-ročnými stromami. V národnom parku bude nechránených vyše 67 % rozlohy a nebude garantovaná ochrana všetkým starým lesom, čiže podobné scenáre sa napriek novej zonácii budú môcť opakovať,” doplnil ho Marek Kuchta, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, ktorý je k novej zonácii rovnako veľmi kritický.
Tiež je zarážajúce, že znižovanie ochrany sa dotýka zjazdoviek, kde by sa po novom umožnilo aj používanie chémie či osvetlenia a uľahčil ich prevod do súkromných rúk, v prípade, že ležia na štátnych pozemkoch. Pridávajú sa však aj lokality, ako sú lesy a lúky, kde už vôbec neexistuje dôvod na preradenie do zóny D s najnižšou ochranou.
“Scenár problémov zonácií národných parkov sa opakuje aj pri Nízkych Tatrách. Ohrozuje čerpanie Plánu obnovy a odolnosti, nepochopiteľne znižuje ochranu území NATURA 2000 a znižuje ochranu na najnižší stupeň v lokalitách, kde na to nie je dôvod. Minister Tomáš Taraba tak Slovensko vystavuje riziku straty financií, pokutám a najmä ignoruje podstatu toho, prečo vlastne zonácie robíme. Aby sme konečne kvalitne chránili naše národné parky,” zdôrazňuje Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.
Návrh zonácie ohrozuje aj chránené vtáčie územie Nízke Tatry a je v rozpore s európskou smernicou o vtákoch. Schválenie môže negatívne ovplyvniť druhy ako orol skalný, žltochvost lesný, pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, bocian čierny či ďateľ trojprstý.
Organizácie zdôrazňujú, že zonácia národného parku musí byť zákonná, odborne podložená a musí reálne chrániť najcennejšie prírodné dedičstvo Slovenska pre budúce generácie.
Podpísať hromadnú pripomienku ochranárskych organizácii je možné tu: https://tinyurl.com/napant
Na mape vyššie je zobrazené, kde všade bude podľa plánovanej zonácie v Národnom parku Nízke Tatry možná ťažba dreva či zásahy. Žiaľ, je to väčšina územia národného parku! Hrubá zelená čiara je hranica národného parku, červeným šrafovaním sú označené územia s možnou ťažbou alebo zásahmi. Tieto predstavujú až 67 % plochy národného parku.
