V Národnom parku Poloniny ťažba dreva porušuje ochranu lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO. Organizácia Aevis upozorňuje na súčasnú aj plánovanú ťažbu v ochranných zónach, ktoré sa Slovensko zaviazalo chrániť. Podľa ochranárov za tým môže byť snaha vyťažiť a predať čo najviac dreva z Polonín ešte pred schválením zonácie národného parku. Zároveň upozorňujú, že súčasný návrh zonácie ministra Tomáš Taraba vytvorí podmienky pre ťažbu dreva aj do budúcna a to na väčšine územia tohto jedinečného národného parku. Vyzývajú preto vládu, aby takýto návrh zonácie neschválila.
Podľa údajov zverejnených štátnym podnikom Lesy SR, ktoré analyzovala organizácia Aevis, sa má v Poloninách v roku 2026 ťažiť drevo na 6 % územia nárazníkovej zóny UNESCO. Plánovaná ťažba je 33-tisíc kubických metrov dreva. Viac ako polovica sa týka povodia vodárenskej nádrže Starina.
„Objem a intenzita ťažby dreva v Poloninách pre rok 2026 navodzujú dojem, že prioritou tu nie je ochrana prírody, ale snaha vyťažiť a predať čo najviac dreva ešte pred schválením zonácie. Máme vážnu obavu, že schválením zlej zonácie Polonín sa vytvoria podmienky pre pokračovanie v ťažbe dreva aj v ďalších rokoch. Vyzývame preto vládu, aby takýto návrh zonácie neschválila a trvala na jeho zásadnom prepracovaní,” informuje Rastislav Mičaník, riaditeľ organizácie Aevis.
Slovensko spolu s ďalšími 17 krajinami zdieľa prestížne svetové dedičstvo UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Na slovenskej strane sú to Poloniny a Vihorlat, ktoré od roku 2023 chránia medzinárodne dohodnuté usmernenia, ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniť. Definujú napríklad aj to, ako sa má hospodáriť a chrániť príroda v tzv. nárazníkových zónach, ktoré obklopujú prísne chránenú jadrovú zónu pralesov UNESCO.
„Slovensko sa zaviazalo, že prijme opatrenia aj nad rámec základných požiadaviek UNESCO, aby sa tým dosiahla maximálna ochrana starých bukových lesov a pralesov. Akákoľvek činnosť by mala minimalizovať negatívny vplyv na územie a posilňovať ochranu prírody. To sa však v Poloninách nedeje a situácia sa naopak zhoršuje,“ konštatuje Mičaník.
Zlepšiť ochranu lokality svetového dedičstva UNESCO v Poloninách mala dlho očakávaná zonácia národného parku. Po nástupe Tomáša Tarabu sa však prístup ministerstva životného prostredia k ochrane Polonín zásadne zmenil.
Podľa aktuálneho návrhu má až 55 % územia UNESCO zostať bez adekvátnej ochrany. Ministerstvo tieto územia navrhuje zaradiť iba do zóny C s tretím stupňom ochrany, čo je podľa ochranárov absolútne nepostačujúce. Voči takémuto návrhu zonácie sa ohradili nielen ochranárske organizácie, ale aj vedci. Požadujú, aby všetky štátne pozemky boli zaradené minimálne do zóny B národného parku so štvrtým stupňom ochrany.
Ochranári upozorňujú, že zatiaľ čo pri ostatných troch návrhoch zonácií národných parkov došlo k úpravám a zlepšeniam, pri Poloninách sa, žiaľ, nič zásadné nezmenilo a ide jednozančne o najhoršie pripravenú zonáciu národného parku. Riešením pre národný park a zároveň ochranu bukových pralesov je kvalitná zonácia.
-----Projekt je realizovaný s podporou Fondu Tamijan, ktorý spravuje Nadácia kráľa Baudouina. / Project carried out with the support of the Tamijan Fund, managed by the King Baudouin Foundation.
Projekt bol podporený Nadáciou otvorenej spoločnosti.
