Ministerstvo životného prostredia predložilo na pripomienkovanie ďalší návrh zonácie, tentokrát sa týka Národného parku Malá Fatra. Pripomienkovanie je však opäť v skrátenom termíne, čo výrazne obmedzuje možnosti verejnosti zapojiť sa do konania. Tarabov návrh zonácie nie je podľa ochranárov dobrý, znižuje ochranu území NATURA 2000 a nedostatočne chráni staré lesy a biotopy hlucháňa. Organizácie WWF Slovensko, Aevis, My sme les, Prales, o.z., SOS/BirdLife a Zelená väčšina majú k návrhu viaceré zásadné pripomienky, ktoré môže do 16.1.2026 podporiť aj verejnosť prostredníctvom hromadnej pripomienky.
Podľa ochranárov je návrh zonácie Malej Fatry v rozpore so zákonom o ochrane prírody, našimi záväzkami voči EÚ a dokonca popiera zmysel samotného národného parku. Do najprísnejšej zóny A je zaradených len 32,6 % územia (namiesto 50 %), pričom rozsiahle územia starých lesov a biotopov ohrozených druhov sú zaradené do zón, kde nebudú adekvátne chránené a kde sa budú môcť vykonávať hospodárske aktivity a ťažba dreva.
“Návrh zonácie Národného parku Malá Fatra nie je z hľadiska ochrany najcennejších území dostatočný. Tak, ako v Poloninách, ani tu ministerstvo dostatočne nezabezpečuje zonáciou hlavný cieľ a účel národného parku. Návrhu chýba jasná vízia, ktorá má park priblížiť medzinárodným kritériám a nie je v súlade ani s podmienkami vyplývajúcimi z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska,” uviedla Miroslava Plassmann z WWF Slovensko.
Závažným problémom je aj nedostatočná ochrana biotopov hlucháňa hôrneho. V návrhu chýba viac než 220 hektárov biotopov, ktoré mali byť zaradené do bezzásahovej zóny. To je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ, s Plánom obnovy a aj v rozpore s Programom záchrany hlucháňa, ktorý schválilo Tarabove Ministerstvo životného prostredia SR.
“Veľmi kriticky vnímame, že návrh dokonca znižuje stupeň ochrany v území NATURA 2000, napríklad vo Vrátnej doline. To môže viesť k ohrozeniu chránených biotopov a druhov európskeho významu a zhoršiť pozíciu Slovenska v prebiehajúcich konaniach pre porušenie práva EÚ. Je neprijateľné, aby štát pri vyhlasovaní národného parku oslaboval ochranu území, za ktoré nesie medzinárodnú zodpovednosť. Návrh tiež ohrozuje ciele ochrany vtáčieho územia Malá Fatra (CHVÚ), ktoré je kľúčové pre ikonické a vzácne vtáčie druhy ako muchárik malý, ďateľ bielochrbtý či sova dlhochvostá," dodáva Jozef Ridzoň z organizácie SOS/Birdlife Slovensko.
“Nielenže sme sa návrhom zonácie dostatočne nepriblížili k splneniu medzinárodných kritérií pre národný park, ale mimo prísnej ochrany ostane až 2 219 ha starých lesov. Až takmer 800 ha z nich je starších ako 150 rokov. Je to pre nás nepochopiteľné o to viac, že k ich zaradeniu do najprísnejšie chránenej zóny sa Slovensko zaviazalo podpisom revidovaného dokumentu Plánu obnovy. Zbytočne tým riskujeme problémy pri čerpaní európskych peňazí,” dopĺňa Marián Jasík z občianskeho združenia PRALES.
Návrh zonácie Malej Fatry nepochopiteľne rozširuje najslabšie chránenú zónu D a to dokonca aj na lesy a lúky s výskytom chránených rastlín európskeho významu ako sú klinček lesklý a zvonček hrubokoreňový. V budúcnosti tu hrozí napríklad umiestňovanie solárnych parkov na nevyužívaných zjazdovkách, výstavba vyhliadkových veží, bufetov, hotelov, či bobových dráh, ktoré budú celoročne poškodzovať vzácne biotopy a druhy.
“ S vážnym znepokojením sledujeme, ako v zonácii ministerstvo rozširuje zónu D, kam by mali patriť iba zastavané a výrazne zmenené územia. Teraz je zóna D zneužívaná na to, aby naoko zostala veľkosť Národného parku Malá Fatra zachovaná, ale v slabo chránenom území sa umožnia developerské aktivity. Z Vrátnej doliny sa tak môže stať druhá Demänovská dolina, kde živelná výstavba zdevastovala prírodu,” uzavrel Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.
Ochranárske organizácie dôrazne nesúhlasia s oslabením ochrany prírody a porušovaním medzinárodných záväzkov v Národnom parku Malá Fatra a preto pripravili k návrhu zonácie hromadnú pripomienku. Pod jej znenie sa môže podpísať aj verejnosť najneskôr do 16. januára 2026. Následne by o týchto pripomienkach s ochranármi a zástupcami verejnosti malo rokovať Ministerstvo životného prostredia SR. Či ich zásadné požiadavky ministerstvo akceptuje je však vzhľadom na jeho postoje k zonáciám veľmi otázne.