Ornitológovia a environmentalisti odmietajú tvrdenia štátneho podniku Lesy SR o nepoškodení Chráneného vtáčieho územia Kráľová. Upozorňujú na bezprecedentný zásah do biotopu vzácneho druhu v rozpore s dokumentáciou ochrany prírody
Ornitológovia pred pár dňami upozornili na zničenie približne polovice biotopov chavkoša nočného v Chránenom vtáčom území (CHVÚ) Kráľová pri obci Kajal v okrese Galanta. Ide o jednu z dvoch hniezdnych lokalít v CHVÚ a zároveň o jednu z len desiatich hniezdnych lokalít tohto vzácneho, hniezdiskám verného druhu vtákov na Slovensku. Ťažba sa zastavila len niekoľko metrov od hniezd, pričom existuje reálne riziko, že chavkoše lokalitu po návrate zo svojích zimovísk opustia.
Lesy SR však zásah do biotopov popreli a odmietli, že by došlo k poškodeniu akéhokoľvek biotopu, podobne ako v minulosti popierali ohrozenie biotopov hlucháňa v dôsledku ťažby dreva v horských lesoch. Ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko a environmentalisti z organizácií My sme les a Aevis takýto prístup striktne odmietajú a upozorňujú, že ťažba dreva prebehla v rozpore s Programom starostlivosti o CHVÚ Kráľová.
„Ignorovanie iných dôležitých funkcií lesa než len na produkciu dreva priviedlo Slovensko pri hlucháňovi k hrozbe druhého súdneho sporu s Európskou komisiou. Rovnaký ignorantský prístup vidíme aj teraz, keď Lesy SR odmietajú uznať existenciu biotopu chavkoša nočného, hoci Program starostlivosti tieto biotopy jasne vymedzuje,” uvádza Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.
Environmentalisti poukazujú aj na absurdnosť spochybňovania vážnosti situácie, keďže ochrana chavkoša sa týka len minimálneho počtu lokalít. „Na Slovensku je len 10 hniezdnych lokalít chavkoša, často na drevinách mimo lesov, na ostrovoch, na neprístupných lokalitách, kde ochrana lesníkov nijako neobmedzuje. Výnimkou je práve lokalita Kráľová, kde bolo potrebné obmedziť zásahy v okruhu 100 m od kolónie. Aj to sa však Lesom SR javí ako problém, hoci plošne ide len o približne 3 hektáre, čo je v porovnaní s plochou, na ktorej hospodária štátni lesníci, kvapka v mori,“ dodáva Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.
Ornitológovia nerozumejú reakcii Lesov SR aj preto, že štátne lesy sa zúčastnili prerokovania Programu starostlivosti o CHVÚ. Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko vysvetľuje: „To, že lesníci v decembri nenašli chavkoše, ešte neznamená, že nejde o hniezdny biotop. Ide o sťahovavý druh, ktorý zimuje v Afrike. Podľa tejto logiky by sme mohli zničiť aj hniezda bocianov či lastovičiek. Takýto pohľad na ochranu biotopov chavkoša je zjavne viac ako absurdný, a to navyše aj preto, že ťažba dreva zastala len pár metrov od hniezd. Chavkoše sú výrazne verné svojim hniezdnym lokalitám a patria medzi druhy mimoriadne citlivé na vyrušovanie. Realizovaný zásah spôsobil, že ich hniezda sa v súčasnosti nachádzajú čiastočne na otvorenom priestranstve. V dôsledku toho existuje reálne riziko, že po návrate na hniezdiská bude tento zásah pre vtáky natoľko rušivý, že zostávajúce hniezda odmietnu. Podobný negatívny efekt bol v minulosti zaznamenaný už aj pri menej rozsiahlych zásahoch.”
Ornitológovia dopĺňajú, že aj výrazne menší zásah ako na Kráľovej, a to zásah v dôsledku pôsobenia prírodných činiteľov na Močianskom ostrove na Dunaji, kde veterný polom zničil v roku 2024 časť biotopu chavkoša, no mnohé vhodné dreviny na lokalite stále ostali, viedol k poklesu početnosti kolónie pri Moči v roku 2025 o približne 30 %. Zásah do hniezdneho biotopu pri Kráľovej je oveľa brutálnejší ako boli zmeny pri Moči, z čoho vyplývajú obavy ornitológov a environmentalistov. Navyše ide o antropický zásah, ktorému sa dalo vyhnúť, ak by sa postupovalo v zmysle programu starostlivosti o CHVÚ.
Lesy SR sa zúčastnili prerokovávania Programu starostlivosti o CHVÚ, a preto sa nemôžu vyhovárať na nevedomosť o prítomnosti predmetného biotopu. Rovnako nie je opodstatnené odvolávať sa na skutočnosť, že ich na jeho prítomnosť v posledných rokoch neupozornila organizácia ochrany prírody, čo je vzhľadom na jej dlhodobo poddimenzované personálne kapacity pochopiteľné.
Prítomnosť biotopu chavkoša v lese pri Kajale v CHVÚ Kráľová je v území dlhodobo známa nielen odbornej, ale aj širokej verejnosti, pričom jeho poloha sa v čase nemenila. S cieľom predísť opakovaniu podobných situácií environmentálne a ornitologické organizácie avizujú, že podajú na príslušné okresné úrady žiadosť o zastavenie akýchkoľvek ďalších zásahov v zostávajúcich biotopoch Kráľová v nasledujúcich rokoch. Zároveň zvážia podanie podnetov aj na ďalších potenciálne ohrozených lokalitách s výskytom iných chránených druhov, pokiaľ bude prístup Lesov SR naďalej pretrvávať.
Súčasne budú požadovať preverenie, ako mohlo dôjsť k tomu, že Program starostlivosti o les pre dotknutý porast umožnil plánovanú ťažbu aj na lokalite, kde je takýto zásah vylúčený Programom starostlivosti o CHVÚ, a že bol schválený v rozpore s týmto programom.
Upozorňujú, že existujúci rozpor medzi schválenými dokumentmi môže potenciálne skomplikovať aj riešenie problematiky ochrany hlucháňa v rámci rokovaní Slovenskej republiky s Európskou komisiou. Práve schválenie programov starostlivosti o CHVÚ s jasne definovanými pravidlami ochrany biotopov hlucháňa patrí medzi opatrenia, ku ktorým sa Slovensko voči EK zaviazalo. Ak sa však nemožno spoľahnúť na dodržiavanie pravidiel ochrany biotopov druhov vzácnejších, než je hlucháň, vyvstáva otázka, do akej miery budú tieto programy schopné zabezpečiť jeho účinnú ochranu a nakoľko môže Európska komisia považovať záväzky Slovenska za dôveryhodné.
