Región Polonín patrí k významným územiam výskytu veľkých šeliem na Slovensku. Trvalo tu žijú medveď, vlk aj rys, pričom ich počty sú zo strany poľovníkov nadhodnotené. Napriek tomu, že tu šelmy nespôsobujú farmárom takmer žiadne škody a ani neprichádza ku konfliktom s obyvateľmi, majú Poloniny zriadený zásahový tím proti medveďom, ktorý nás stal 15 tisíc eur na výzbroj. Pritom preventívne opatrenia pre včelárov, farmárov a obyvateľov sú niekoľkonásobne lacnejšie a efektívnejšie.
Oficiálne štatistiky o počte veľkých šeliem sú tvorené výlučne údajmi, ktoré hlásia poľovné revíry a nikto ich nekontroluje. Podľa hlásení poľovných revírov sa v oblasti Polonín v rokoch 2023-2024 pohybovalo približne 44–51 medveďov, 29–34 rysov a 170–172 vlkov. Tieto čísla sú výrazné nepresné a v niektorých prípadoch sú v rozpore s vedeckými poznatkami, najmä pri teritoriálnych druhoch, akými sú vlk a rys.
Napriek tomu sa práve takéto nadsadené údaje často využívajú ako argument na reguláciu šeliem. Realita v teréne je však iná. Podľa údajov Okresného úradu Snina nebol v roku 2025 zaznamenaný ani jeden prípad útoku na hospodárske zvieratá, včelstvá či človeka.
“V Národnom parku Poloniny tak nastala absurdná situácia. V oblasti, kde za posledných desať rokov neexistujú prakticky žiadne konflikty medzi medveďmi a ľuďmi, štát zriadil zásahový tím pre medveďa hnedého. Náklady na jeho výzbroj dosiahli sumu 15-tisíc eur. Tieto peniaze mohli byť omnoho efektívnejšie investované do preventívnych opatrení, ktoré naozaj fungujú,” zdôrazňuje Michal Kalaš - odborník na veľké šelmy z organizácie Aevis.
V okolí bolo evidovaných 16 uznaných prípadov škôd, ale týkali sa iba vlka a jeho prirodzenej koristi – voľne žijúcej vysokej zveri. Napriek tomu, že ide o prirodzený kolobeh v prírode, zákon to definuje ako škodu, ktorú zaplatia daňoví poplatníci zo štátneho rozpočtu. Za obdobie rokov 2015 – 2025 bolo poľovníkom na týchto „škodách“ vyplatených viac ako 100 tisíc eur.
“Štát neprispieva farmárom a včelárom na prevenciu, ale ochotne dotuje poľovníkov za to, že vlk robí v lese presne to, čo robiť má – loví zver. Preventívne opatrenia sú pritom kľúčovým nástrojom na predchádzanie budúcim konfliktom medzi človekom a šelmami. Štát však pri prevencii nahrádzajú neziskové organizácie,” upozornil Michal Kalaš, odborník na veľké šelmy.
V rámci medzinárodného projektu COOP4SAFE v regióne Polonín sa Aevis preto venuje práve funkčným preventívnym opatreniam. V roku 2025 boli realizované prvé konkrétne preventívne kroky. Materiálnu pomoc získalo 8 miestnych farmárov a včelárov. Ide najmä o technické zabezpečenie v podobe elektrických ohradníkov a solárnych napájacích systémov v celkovej hodnote 7 tisíc eur.
Ďalší farmári a včelári získajú v rámci projektu od Aevis pomoc aj v tomto roku v podobe elektrických ohradníkov a ochranných klietok na včelnice. V susednej Českej republike takúto pomoc neriešia neziskové organizácie, ale priamo štát.
“Agentúra ochrany prírody a krajiny (AOPK ČR) pravidelne vyhlasuje dotačné výzvy z európskych fondov na podporu farmárov a včelárov pri ochrane ich majetku. Aktuálne je otvorená už 93. výzva, čo dokazuje systematický prístup štátu k tejto problematike. Farmári tam môžu získať financie napríklad na elektrické ohradníky, ochranné siete pre včelstvá, budovanie košiarov, na kúpu pastierskych psov či technické vybavenie,” pripomína Zuzana Burdová, koordinátorka projektu z organizácie Aevis.
Tento systém je financovaný z fondov Európskej únie, čo poukazuje na fakt, že finančné zdroje na prevenciu sú dostupné, kľúčovou výzvou pre Slovensko zostáva ich efektívne čerpanie.
Info o projekte:
Projekt „Spolupráca na ochrane biodiverzity a zabezpečení udržateľného spolužitia človeka s divokou prírodou v cezhraničnej oblasti SKROUA“ (COOP4SAFE) buduje spoluprácu medzi organizáciami v prihraničných oblastiach Slovenska, Rumunska a Ukrajiny a zameriava sa na ochranu biotopov veľkých šeliem – medveďa, vlka a rysa – ktoré ako dáždnikové druhy zohrávajú v prírode kľúčovú úlohu. Jeho hlavným cieľom je posilniť biodiverzitu a udržateľný rozvoj v cezhraničnom regióne prostredníctvom ochrany prírodných biotopov a podpory vyváženého spolunažívania ľudí a divokej prírody. Každá aktivita projektu – od zberu dát, cez predchádzanie konfliktom až po obnovu biotopov – pomáha vytvárať budúcnosť, kde príroda a ľudia prosperujú spoločne. Na projekte spolupracuje päť zahraničných partnerov – Aevis, WWF Rumunsko – pobočka Maramureș, Krajská asociácia poľovníkov a rybárov Maramureș, RachivEcoTour a Národný prírodný park Verkhovynskyi. Projekt trvá od 1. januára 2025 do 31. decembra 2026, je spolufinancovaný Európskou úniou a na jeho realizáciu je vyčlenený celkový príspevok z EÚ vo výške 832 134,87 EUR, ktorý je rozdelený medzi všetkých zapojených partnerov.
Popis programu
Program Interreg VI-A NEXT Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina je súčasťou finančného rámca Európskej únie na obdobie 2021 – 2027, ktorý sa riadi politikou súdržnosti EÚ. Jeho cieľom je podporiť rozvoj pohraničného regiónu medzi Maďarskom, Slovenskom, Rumunskom a Ukrajinou, pričom osobitný dôraz kladie na ukrajinské oblasti.
Program zahŕňa tieto územné jednotky: župy Szabolcs-Szatmár-Bereg a Borsod-Abaúj-Zemplén v Maďarsku; Košický a Prešovský kraj na Slovensku; župy Maramureș, Satu-Mare a Suceava v Rumunsku; a Zakarpatskú, Ivanofrankivskú a Černovickú oblasť na Ukrajine.
Program podporuje riešenia financované EÚ, ktoré sa zameriavajú na spoločné výzvy v regióne, pričom kladie dôraz na odolnosť, ekologickú udržateľnosť, zdravie a cezhraničnú spoluprácu. Prioritnými oblasťami sú adaptácia na zmenu klímy, rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, ochrana biodiverzity, udržateľný cestovný ruch a posilnenie cezhraničnej spolupráce.
Viac informácií nájdete na: https://next.huskroua-cbc.eu/
Táto tlačová správa bola vytvorená s finančnou podporou Európskej únie. Za jej obsah nesie výhradnú zodpovednosť organizácia Aevis a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie
