Štyri návrhy zonácií národných parkov sa blížia do finále. Ochranári upozorňujú, že, v prípade Polonín ide o najhoršie pripravenú zonáciu a envirorezort sa nesnaží presadiť ich skutočnú ochranu. Paradoxne ide o vzácnu lokalitu s menšími prekážkami na ochranu prírody, ako v iných parkoch. Podľa návrhu má byť prísne chránených iba 20 % územia, zatiaľ čo na zvyšných 80 % sa bude môcť naďalej ťažiť drevo a vykonávať ľudské zásahy. Podľa odborníkov by tento pomer mal byť opačný. Zonácia aj po pripomienkovaní stále nedostatočne chráni vzácne UNESCO bukové lesy, znižuje ochranu v povodí strategického zdroja pitnej vody Stariny a porušuje medzinárodné záväzky aj národné zákony. Ochranári preto apelujú na vládu, aby takúto zonáciu neakceptovala.
MŽP SR postupuje pri zonáciách nesystémovo. V prípade TANAP-u, Nízkych Tatier a Malej Fatry rezort prijal aspoň časť pripomienok odbornej verejnosti, v Poloninách ich však úplne odignoroval. Teraz sa rozhoduje o národných parkoch - našich najvzácnejších územiach. Na ťahu je stále ministerstvo, termíny sa neustále predlžujú a v Poloninách zásadný posun k lepšiemu nevidieť, pritom práve tu mal byť proces najjednoduchší.
„Štát v Poloninách vlastní viac ako polovicu všetkých pozemkov a má tak možnosť ich chrániť. Je zarážajúce,že namiesto prísnej ochrany chce štát v národnom parku ťažiť drevo. Podľa návrhu zonácie chce dokonca na viacerých miestach ochranu znižovať. Ide pritom o územia európskeho významu, kde nie je žiadna infraštruktúra, ktorá je v iných parkoch argumentom na znižovanie ochrany,“ upozorňuje Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.
Návrh zonácie bude v príkrom rozpore so zákonom, ktorý požaduje, aby prísne chránené zóny A a B spolu tvorili najmenej 75 % rozlohy národného parku. V Poloninách nie je dôvod, aby štát urobil výnimku z tohto pravidla. Podľa predloženého návrhu však budú spolu predstavovať len okolo 25 % územia, čo je pre národný park absolútne nedostatočné a je to obchádzaním zákona. Rezort pod vedením Tomáša Tarabu navyše navrhuje znížiť ochranu prírody v povodí Stariny, čím neodôvodnene zvyšuje riziko ohrozenia najvýznamnejšieho zdroja pitnej vody pre východné Slovensko.
“Znižovanie ochrany nad Starinou súvisí aj s čiernymi stavbami, ktorých je v povodí viac ako 200. Štát o tomto probléme vie, no dlhodobo ho ignoruje. Aktuálny návrh zonácie vytvára podmienky na ich legalizáciu a prípadnú ďalšiu výstavbu. Ochrana prírody a pitnej vody sa tak nezlepší, ale zhorší”, konštatuje Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.
Zníženie stupňa ochrany v národnom parku znamená aj zrušenie predkupného práva štátu na tieto pozemky. Pri štátnych pozemkoch prestane platiť zákaz ich prevodu na súkromné osoby. Tento krok môže viesť k špekuláciám a uprednostňovaniu záujmov úzkej skupiny ľudí nad celospoločenskými záujmami.
Zásadným problémom sú aj nedostatočné dohody so súkromnými vlastníkmi pozemkov pri ochrane starých lesov. Je zodpovednosťou štátu zabezpečiť pre nich férové náhrady a nastaviť systém, v ktorom ochrana prírody nebude v konflikte s vlastníckymi právami. Ministerstvo to sľúbilo Európskej komisii, malo na to rok, no problém doteraz nevyriešilo.
“Zle nastavená zonácia nepomôže ani rozvoju regiónu. To, že sú Poloniny na východe Slovenska neznamená, že na nich nezáleží. Sú prírodným klenotom, ktorý môžeme nenávratne stratiť. Vyzývame preto vládu aj ministra Tomáša Druckera, zodpovedného za Plán obnovy, aby návrh zonácie prepracovali tak, aby rešpektoval zákon a medzinárodné záväzky, garantoval ochranu prírody a zároveň podporil miestnych ľudí a samosprávy,” zdôrazňuje Dorota Osvaldová z Greenpeace.
Výzvu vláde SR na dôslednú ochranu Národného parku Poloniny podporujú organizácie:
My sme les, Aevis, Greenpeace, WWF Slovensko, Zelená väčšina, SOS/Birdlife Slovensko, OZ Prales a Znepokojené matky.
