Ochranárska organizácia Aevis apeluje na ministra Tarabu a upozorňuje, že nedostatočná ochrana Národného parku Poloniny ohrozuje nielen jedinečnú prírodu, ale aj bezpečnosť miestnych obyvateľov. V čase klimatickej krízy a narastajúcich extrémnych javov, ako sú prívalové dažde a riziko povodní, musí byť ochrana prírody nevyhnutnou súčasťou ochrany ľudí a ich majetku. Odborníci varujú, že medzi najohrozenejšie oblasti postihnuté extrémnymi zrážkami patria aj Poloniny.
„Lesy zohrávajú kľúčovú úlohu pri zadržiavaní vody v krajine a znižovaní povrchového odtoku. Ak sú zničené ťažbou dreva, zadržiavajú výrazne menej vody a pri extrémnych dažďoch sa z nich odplavuje pôda, a vznikajú záplavy. Ochrana lesov je účinným riešením, a preto musí byť nevyhnutným preventívnym opatrením proti extrémnym zrážkam. Ak to štát s ochranou ľudí a ich majetku pred povodňami myslí vážne, musí dôsledne chrániť lesy,“ upozorňuje Rastislav Mičaník, riaditeľ organizácie Aevis.
Dôležitou súčasťou severovýchodného Slovenska je Národný park Poloniny, ktorý by mal nielen chrániť lesy či vzácne druhy, ale aj efektívne zadržiavať vodu v krajine. Podľa ochranárov z organizácie Aevis je však ochrana prírody a zároveň regiónu nedostatočná, pretože Poloniny stále nemajú schválenú kvalitnú zonáciu národného parku. Zodpovedné je za to podľa nich ministerstvo životného prostredia a minister Tomáš Taraba.
„Zonácia nie je len o ochrane prírody, je aj o ľuďoch, ktorí v národnom parku žijú. Ministerstvo zonáciu Polonín absolútne nezvláda a priamo tým ohrozuje aj miestnych obyvateľov. Polovica územia národného parku je na štátnych pozemkoch, no ani na týchto pozemkoch štát nechce vyhlásiť dôslednú ochranu, čo je absolútne nezodpovedné,“ zdôrazňuje Mičaník.
Organizácia Aevis preto dôrazne a opakovane apeluje na ministra Tarabu, aby bezodkladne zabezpečil dôslednú ochranu Polonín vyhlásením zonácie národného parku na čo najväčšej výmere štátnych pozemkov. Štát tým výraznou mierou reálne prispeje k preventívnej ochrane celého regiónu Snina pred lokálnymi povodňami a ich ničivými dôsledkami.
Podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) extrémne zrážky výrazne postihujú najmä sever a východ Slovenska. Zasiahnuté bývajú aj regióny okolo pohoria Vihorlat a Národného parku Poloniny. Tieto územia sú náchylné na zosuvy pôdy a bývajú ovplyvnené takzvanými supercelárnymi búrkami, ktoré sú výnimočné svojím trvaním, intenzitou dažďov, nárazovým vetrom či krúpami. Extrémne zrážky spôsobujú vážne a často miliónové škody na verejnom majetku a majetku ľudí a môžu priniesť aj zbytočné ľudské obete.
