Podľa SAV musí byť príprava aj schvaľovanie zonácie založené na jasných pravidlách, dôslednom rešpektovaní legislatívy a vedeckých poznatkov.

Práve aktuálny návrh zonácie NP Poloniny ukazuje, že vyššie uvedené zásady v ňom nie sú dodržané. Podľa komisie je preto potrebné stanoviť jednotný rámec pre všetky národné parky SR.

Jeho súčasťou podľa SAV musí byť:

1. Rešpektovanie zákonného rámca – § 19 a § 30 zákona č. 543/2002 Z. z.

Zákon jasne definuje, že národný park je územie, kde:

• ochrana prírody je nadradená iným činnostiam,
• v prevažnej časti majú byť prirodzené procesy bez zásahu človeka,
• zóna A sa spravidla ustanovuje minimálne na polovici územia NP,
• zóna A + B pokrývajú spravidla tri štvrtiny územia NP.

Tento rámec má byť východiskom každej zonácie. Ak sú navrhnuté zóny výrazne menšie (ako v prípade NP Poloniny), musí byť také riešenie preukázateľne odborné, nie kompromisné či účelové.

2. Povinné zosúladenie navrhovanej zonácie NP s Envirostratégiou 2030 (Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030,  schválená Vládou SR 27. februára 2019, Uznesenie vlády SR č. 87/2019)

Envirostratégia 2030 (schválená vládou SR) jednoznačne stanovuje, že každý národný park kategórie II podľa IUCN má zabezpečiť:

• najmenej 50 % bezzásahového územia do roku 2025,
• 75 % bezzásahového územia do roku 2030.

Zonácia preto nemôže byť statickým aktom. Musí obsahovať plán postupného zväčšovania jadrovej zóny tak, aby národný park smeroval k stanoveným cieľom. Odchýlenie sa od týchto parametrov bez odborného zdôvodnenia je  v rozpore so strategickým rámcom environmentálnej politiky štátu.

3. Povinné zapojenie vedeckej obce

Návrh zonácie sa nemôže opierať iba o interné podklady správ NP či subjektov hospodáriacich na území NP. Musí vzniknúť multidisciplinárny odborný konsenzus, ktorý bude verejne preukázaný a zdokumentovaný.

4. Povinné plnenie medzinárodných záväzkov – IUCN, NATURA 2000, UNESCO

Každá zonácia národného parku musí byť jednoznačne kompatibilná s:

• požiadavkami IUCN kategórie II,
• princípom non-deterioration podľa smerníc Európskej únie,
• princípmi budovania siete Natura 2000 a požiadavkou zachovania alebo dosiahnutia priaznivého stavu ochrany druhov a biotopov Smernice o stanovištiach a Smernice o vtákoch,
• záväzkami SR vyplývajúcimi z UNESCO - Svetové dedičstvo, program MaB (tam, kde je to relevantné),
• záväzkami vyplývajúcimi z podpisu Karpatského dohovoru a jeho protokolov:  o biodiverzite, o lesoch, o udržateľnom poľnohospodárstve a rozvoji vidieka,
• Európskou stratégiou biodiverzity 2030 (napr. prísna ochrana pralesov a starých lesov).

To znamená, že pralesy, staré lesy, najcennejšie biotopy a kľúčové územia NATURA 2000 musia byť štandardne zahrnuté do zóny A, ak neexistujú mimoriadne odborné dôvody na iný režim.

5. Transparentné odborné podklady a zdôvodnenie výberu zón

Všetky podklady musia byť verejne publikované. Musia byť jasne uvedené aj dôvody, prečo sa konkrétne územie do zóny A zaradilo, alebo nezaradilo.

6. Jednotný metodický postup pre všetky národné parky

Aby sa predišlo rozdielnym postupom a nekonzistentným výsledkom (ako v prípade NP Poloniny), odporúčame:

• zabezpečiť, aby bola každá zonácia opakovateľná a odborne zdôvodniteľná,
• garantovať, že hlavným kritériom a cieľom je zachovanie alebo obnova prirodzených ekosystémov, nie aktuálne hospodárske využívanie.

7. Prehľadný harmonogram prechodu na bezzásahový režim

Keďže viaceré územia sú dnes v obhospodarovanom stave, každá zonácia musí obsahovať:

• jasný časový plán prechodu na prísnejší režim,
• spôsob riešenia konfliktov s existujúcimi spôsobmi obhospodarovania území,
• identifikáciu území, kde je potrebné dočasné prechodné obdobie.

Zonácia podľa SAV nesmie byť výsledkom čiastkových kompromisov, musí rešpektovať medzinárodné záväzky, vedecké fakty aj platnú legislatívu.

Zdroj: SAV