Organizácia Aevis upozorňuje, že ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu chce znížiť ochranu územia v povodí vodárenskej nádrže Starina, čo by znamenalo zvýšenie rizika ohrozenia pitnej vody pre viac ako 600 tisíc obyvateľov východného Slovenska. Presadzuje to v rámci nariadenia vlády o zonácií Národného parku Poloniny. Je to vážna hrozba a obrovský hazard. Taraba pritom ešte donedávna hovoril, že je potrebné posilniť ochranu tohto strategického zdroja, no teraz paradoxne presadzuje pravý opak. Podľa ochranárov vyjadrenia ministra strácajú váhu a minister stráca kontrolu nad svojím rezortom aj Starinou.
Ministerstvo životného prostredia zrealizovalo v skrátenom konaní medzirezortné pripomienkovanie návrhu Nariadenia vlády SR, ktorým by sa mala schváliť zonácia Národného parku Poloniny. K tomuto návrhu zaslalo viacero subjektov množstvo vážnych výhrad a zásadných pripomienok. Ministerstvo malo možnosť tieto pripomienky zapracovať, no zjavne tak vo veľkej miere neurobí. Tvrdia to ochranári, na základe rokovania s ministerstvom k hromadnej pripomienke, ktorú spoločne podali organizácie Zelená väčšina, Aevis, My sme les, WWF Slovensko, Prales OZ a SOS/Birdlife. Ich pripomienky podporilo viac ako 10 000 ľudí, no ministerstvo ich neakceptovalo. Aevis upozorňuje, že jedným z najzávažnejších problémov zonácie Polonín je Starina, ktorá je súčasťou národného parku. Ministerstvo navrhuje na 1 700 hektároch povodia tejto vodárenskej nádrže znížiť stupeň ochrany prírody. Aktuálne v tomto území platí tretí stupeň. Jeho zníženie by umožnilo okrem iného aplikovať chemické látky a hnojivá či umiestňovať stavby v blízkosti hlavných prítokov do Stariny, kde by prioritou mala byť ochrana pitnej vody.
Pitnou vodou zo Stariny je zásobovaných viac ako 645 000 obyvateľov v rámci 14 okresov východného Slovenska. Celkovo sa jedná o 226 samospráv, z toho 14 miest (Košice, Prešov, Snina, Humenné, Strážske, Giraltovce, Svidník, Stropkov, Trebišov, Čierna nad Tisou, Kráľovský Chlmec, Sečovce, Veľké Kapušany a Vranov nad Topľou).
V dôsledku zníženia ochrany hrozí zvýšenie intenzity ľudskej činnosti v tomto území, oslabenie právomocí ochrany prírody ako aj možností kontroly dodržiavania zákonov.
Vytvorili by sa podmienky pre legalizáciu čiernych stavieb, budovanie nových stavieb, aktívnu poľnohospodársku činnosť a zvýšený pohyb áut, čo v ochrannom pásme pitného zdroja predstavuje vážne riziká. Starina sa nachádza na flyšovom podloží s veľmi silným až extrémnym potenciálom erózie pôdy. To spôsobuje zanášanie priehrady sedimentmi, skracovanie jej životnosti a zvyšovanie nákladov na jej údržbu.
Priamo v povodí Stariny je dnes viac ako 200 čiernych stavieb, s ktorými sa štát roky nevie vysporiadať. Najčastejšie ide o chatky, ktoré sa nachádzajú práve v lokalitách, kde ministerstvo navrhuje znížiť ochranu prírody. To by vytvorilo podmienky pre ich dodatočnú legalizáciu a prípadne výstavbu ďalších. Analýza čiernych stavieb naznačuje, že v prípade zníženia ochrany v lokalitách ich umiestnenia ide skôr o zámer ako zhodu náhod.
„Ministerstvo označuje Starinu za kritickú infraštruktúru. Tomáš Taraba hovorí o zraniteľnosti východného Slovenska, pokiaľ ide o dodávky pitnej vody. Sám verejne upozorňoval, že ak by bola Starina akýmkoľvek spôsobom ohrozená, východ by mohol zostať bez vody. Je preto nepochopiteľné, že práve jeho rezort presadzuje návrh, ktorý jej ochranu výrazne oslabuje,“ konštatuje Rastislav Mičaník, riaditeľ organizácie Aevis.
Úrad Prešovského samosprávneho kraja (PSK) v rámci svojho stanoviska k návrhu zonácie Polonín upozorňuje, že v regióne dlhodobo eviduje pokles hladín podzemných vôd, ktorý už dnes spôsobuje problémy miestnym obyvateľom, domácnostiam aj prevádzkam závislým od vlastných zdrojov vody.
“Akékoľvek zníženie stupňa ochrany alebo zvýšenie intenzity hospodárskych činností by mohlo spôsobiť zhoršenie infiltračných pomerov, eróziu či narušenie prirodzeného režimu prameňov. Takýto vývoj by mal priamy negatívny dopad na stabilitu vody v nádrži, ktorá je vzhľadom na svoju celospoločenskú dôležitosť nepostrádateľná. Ochrana tohto územia je vo verejnom záujme a zodpovedá princípom predbežnej opatrnosti, adaptácie na zmenu klímy a dlhodobej bezpečnosti obyvateľstva,” uvádza sa v stanovisku PSK.
Začiatkom decembra PSK tiež informoval, že získal dôležité dáta z ktorých vyplýva, že na Starine klesol prítok vody až o 19 %.
So znížením ochrany v povodí Stariny nesúhlasí ani Únia miest Slovenska a požaduje zachovať súčasný stav. Zníženie ochrany bude podľa nej znamenať zvýšenie intenzity ľudskej činnosti, intenzívnejšie využívanie územia pre poľnohospodársku výrobu, zvýšenie rizika environmentálnych havárií, ktoré môžu zdroj pitnej vody poškodiť a ohroziť tak zásobovanie obyvateľstva vodou v dotknutej oblasti.
Ak chce štát zaistiť dostatočné a dlhodobé zásobovanie východného Slovenska pitnou vodou, musí zabezpečiť dôslednú ochranu Stariny, apelujú ochranári. Zároveň upozorňujú, že povodie tohto strategického zdroja ani v súčasnosti nie je dostatočne chránené a to má vplyv na kvalitu vody, životnosť nádrže a náklady na jej prevádzku a údržbu.
“Nevyhnutným riešením je striktná ochrana vodného zdroja a zároveň dôsledná ochrana prírody v rámci národného parku. To všetko má kompetenčne v rukách práve Ministerstvo životného prostredia SR. Ochranu pitnej vody musí riešiť komplexne, nie iba samotnú nádrž. Chrániť musí celé povodie, ktoré ju napája,” povedal riaditeľ Aevis, Rastislav Mičaník
Organizácia Aevis vyzýva ministra Tomáša Tarabu, aby návrh zonácie Polonín stiahli z legislatívneho procesu a zásadne ho prepracovali. Aevis zdôrazňuje, že prísna ochrana by sa v rámci zonácie mala rozširovať primárne na štátnych pozemkoch. Štát by mal zároveň systematicky podporovať opodstatnené potreby miestnych obyvateľov v súlade s ochranou prírody vrátane primeraných finančných kompenzácií za súvisiace obmedzenia.
