Plošný odstrel medveďov nebude fungovať

Strety medveďa s človekom sú veľmi vzácne, no napriek tomu priťahujú veľkú mediálnu pozornosť. Prečo medveď zaútočí na človeka?

Medvede sú pôvodne denné živočíchy. V krajinách s hustou ľudskou populáciou však zásadne prispôsobili svoje správanie a svoju aktivitu presunuli do súmračných a nočných hodín.

Väčšinou sa ľuďom vyhýbajú. Miesta, kde počas dňa odpočívajú, si zvyčajne nachádzajú v nedostupných lokalitách, kde je menšia pravdepodobnosť pohybu ľudí. Ak medveď človeka zaregistruje včas, má možnosť utiecť, alebo ak sa človek viac nepribližuje, zostane na mieste skrytý.

Vo väčšine prípadov je útok medveďa nešťastná náhoda, keď sa človek náhodne ocitne v blízkosti medveďa. Veľmi záleží na ďalších okolnostiach. Je to samica s mláďatami? Je zviera choré alebo poranené? Alebo je to medveď, ktorý už počas dňa viackrát pred človekom utekal? Vystresované zviera bude konať pod stresom.

Niektoré útoky môžu súvisieť aj s aktuálnym fyziologickým stavom zvieraťa, najmä v období hibernácie.

Čo to znamená?

Počas hibernácie sú niektoré telesné funkcie medveďa čiastočne utlmené; napríklad telesná teplota, pulz a dýchanie. Ak ho niekto v brlohu vyruší, nemusí byť schopný okamžite sa dostať do stavu „plnej kondície“, ktorá by mu umožnila utiecť. Navyše je jeho organizmus v tomto období nastavený na šetrenie energie, nie na jej míňanie napríklad pri úteku v hlbokom snehu. Pre medveďa môže byť v takej situácii jednoduchšie zaútočiť. O týchto prípadoch existuje zaujímavá štúdia.

Z vašich analýz vyplýva, že len veľmi malé percento turistov sa skutočne ocitne v nebezpečenstve. Môžete priblížiť štatistiky z Národného parku Malá Fatra?

V Národnom parku Malá Fatra došlo v rokoch 2000 – 2023 k trinástim útokom.

Na turistických chodníkoch, ktorých je v národnom parku takmer dvesto kilometrov, sa takéto konflikty vyskytli dvakrát. Tieto miesta sú zvyčajne veľmi frekventované a medvede sa im vyhýbajú. Samozrejme, medveď občas prejde cez turistický chodník, aby sa dostal na miesta, kde potrebuje byť.

Z trinástich zaznamenaných prípadov boli dva také, kde napadnutý človek v sebaobrane medveďa zastrelil, a k zraneniu človeka nedošlo. V piatich prípadoch išlo o poľovníkov, v dvoch o hubárov, v ďalších dvoch o strážcov prírody, dvaja boli psíčkari, jeden fotograf medveďov a jeden miestny turista.

Z týchto dát je zrejmé, že útoky v tomto území zatiaľ nevykazujú rastúci trend.

V diskusii o regulácii medvedej populácie často zaznieva názor, že riešením je plošný odstrel medveďov. Je podľa vás toto riešenie efektívne?

Sú krajiny, kde sa medvede lovia, aj napriek tomu tam dochádza k útokom. Častou skupinou napadnutých sú práve poľovníci pri love. Napokon, aj na Slovensku sa v nejakej miere zasahovalo do populácie odstrelom, ale prípady útokov to nijako neovplyvnilo.

Opäť príklad z Malej Fatry: v rokoch 2000 – 2009 bolo v tomto území v rámci regulačného lovu (pozn.: cieľom je regulácia veľkosti medvedej populácie na určitom mieste) a neskôr ochranného lovu (pozn.: cieľom je odstránenie konkrétneho medveďa, ktorý predstavuje bezprostredné ohrozenie pre človeka alebo majetok) ulovených dvadsaťdeväť medveďov. Počas toho istého obdobia došlo k šiestim útokom medveďov. V nasledujúcich rokoch 2010 – 2019, teda za porovnateľne dlhé obdobie, klesol počet ulovených medveďov na šestnásť a zároveň klesol aj počet útokov, konkrétne na štyri.

Plošný odstrel nebude fungovať, pretože len veľmi malá časť jedincov z populácie zaútočí na človeka.

Podobne je to aj so škodami. Nie všetky medvede spôsobujú škody. Žiadny medveď nemá napísané na čele, aké je jeho správanie voči ľuďom. Lovec pri plošnej regulácii strieľa na zviera, o ktorého správaní nevie vôbec nič. Existujú príklady krajín s minimálnymi populáciami medveďov, kde napriek tomu došlo k útokom. Predstava, že medvede vyskytujúce sa v blízkosti dedín sú automaticky „škodné“, je úplne nesprávna.

Ak plošný odstrel nefunguje a väčšina medveďov nepredstavuje pre ľudí hrozbu, ako teda vysvetľujete strety človeka s medveďmi?

Z výskumu priestorovej aktivity vieme, že domovské okrsky medveďov, v závislosti od pohlavia a veku jedincov, pokrývajú desiatky až stovky kilometrov štvorcových. Z tohto pohľadu sú naše chránené územia často príliš malé, a preto je logické, že medveď niekedy vyjde von. Navyše, tieto územia sú často plné ľudí a premenených lesov, kde nemajú zvieratá optimálne podmienky.

Myslím, že pre zástancov plošnej regulácie bude časom frustrujúce sledovať, ako ich zaručené opatrenia v praxi nefungujú. Vidíme to už dnes a je potrebné to pripomínať pri každej podobnej situácii. Takmer stovka cielene usmrtených jedincov – a čo sa zmenilo?

Vaša práca zahŕňa aj vzdelávanie verejnosti o tom, ako predchádzať konfliktom s medveďmi. Aké preventívne opatrenia považujete za najúčinnejšie?

Účinné by bolo vypracovať podrobnú analýzu doteraz známych útokov na Slovensku. Okrem svojej lokálnej analýzy z Malej Fatry, kde som zhodnotil takmer štvrťstoročné obdobie, poznám len jedinú prácu, ktorú spracoval Michal Haring na základe približne šesťdesiatich prípadov. Detaily týkajúce sa konkrétnych napadnutí sú dobrým východiskom pre pochopenie krízových situácií a poskytujú návod, ako im predchádzať.

Samozrejme, keďže útoky postihujú rôzne skupiny ľudí, je potrebné prispôsobiť vzdelávanie podľa toho. Turistovi či hubárovi netreba vysvetľovať, ako sa správať pri poľovačke, zatiaľ čo poľovník by si mal byť vedomý rizika pri dohľadávke postrelenej zveri, ktorú často objaví medveď skôr ako on sám.

Takéto prípady, dokonca s fatálnym koncom, sú z Európy známe. Aj u nás sa podobné útoky stali, našťastie však s menej tragickými následkami.

Môžete bližšie vysvetliť, prečo práve napríklad poľovníci, zberači lesných plodov alebo lesní pracovníci prichádzajú častejšie do kontaktu s medveďom?

Poľovníci, zberači lesných plodov, lesní robotníci, ale aj ochrancovia prírody či zoológovia sa často pohybujú v odľahlých oblastiach. Neraz sa pohybujú úplne potichu, aby mohli zvieratá pozorovať alebo loviť. Lesní robotníci často pracujú v mladých porastoch, kde robia prerezávky alebo vyžínajú trávu, čo sú miesta, kde medvede počas dňa pomerne často odpočívajú.

Koncom zimy sa ľudia vydávajú hľadať jelenie parožie a môžu sa tak ocitnúť v tesnej blízkosti obsadených brlohov. To platí aj pre skialpinistov, ktorí sa pohybujú vo voľnom teréne. Takéto prípady sa totiž už stali.

Mali by sa špecifické skupiny, ako sú poľovníci, zberači lesných plodov alebo lesní pracovníci, vzdelávať zvlášť? 

Existujú niektoré bežné, univerzálne odporúčania, ako sa správať v oblastiach s výskytom medveďov, prípadne čo robiť, ak dôjde k útoku. Tieto informácie by mali ovládať všetci návštevníci prírody.

Potom však existujú špecifické okolnosti, ktoré sa môžu týkať konkrétnych skupín. Nejde teda o to, aby sa vzdelávali zvlášť, ale o to, aby každá skupina mala dostatok príležitostí získať potrebné informácie. Je dôležité, aby tieto vedomosti mali, vedeli situáciu predvídať a vyhnúť sa konfliktu.

Spomínali ste, že mnoho poľovníkov má zastarané informácie o správaní medveďov. Ako by sa mohlo zlepšiť ich vzdelávanie a prístup k modernejším poznatkom o šelmách?

Mám osobnú skúsenosť. Skúšky z poľovníctva som robil v roku 1993. Učil som sa informácie, ktoré sa poľovníci učili už dvadsať rokov predtým. Bolo tam minimum informácií zo zoológie a etológie. Gro bolo zamerané na poľovnícke obhospodarovanie zveri, jej chov, kynológiu, strelectvo a podobné oblasti.

Nedávno som si prezeral poľovnícku literatúru a veľa sa tam nezmenilo. Základom sú stále práce zo 70. rokov 20. storočia, ktoré boli vtedy aktuálne. Aby som bol spravodlivý, informácie o teritorialite medveďov som našiel aj v atlase cicavcov Slovenska z roku 2012. Dnes sú však tieto poznatky už dávno prekonané.

Aj na Slovensku sa uskutočnili zaujímavé výskumy medveďov, no výsledky sa častejšie objavujú v špecializovaných zahraničných vedeckých článkoch. A tie číta málokto z poľovníkov.

Poznatky treba v primeranej forme a rozsahu sprístupniť poľovníkom. To je do istej miery aj naša chyba, teda nás, ktorí tieto zvieratá skúmame. Z praxe viem, že mnohých to zaujíma, no nemajú dostatok príležitostí sa k týmto informáciám dostať. Keď sme v Národnom parku Malá Fatra robili monitoring šeliem, súčasťou boli aj odborné prednášky. Zúčastňovali sa ich aj poľovníci, ktorí s nami pravidelne diskutovali o týchto témach.

Ako by sa mali kompetentné orgány a vláda postaviť k riešeniu tejto situácie? Je podľa vás kampaň na zvýšenie povedomia verejnosti o medveďoch a ich správaní kľúčová?

Problém spolužitia šeliem a ľudí nemá jedno univerzálne riešenie. Je potrebné hľadať a využívať všetky dostupné možnosti. Ak niečo funguje v iných krajinách, treba sa tým inšpirovať, a to, čo nefunguje, sa snažiť zlepšiť.

V tejto oblasti by sme mohli byť lídrom, no zatiaľ sme túto príležitosť nepochopili.

V každom prípade by bolo vhodné začať tým, že sa táto téma prestane používať na strašenie ľudí. Zvyšovanie povedomia verejnosti je relatívne jednoduchá, lacná a účinná cesta.

Spomínali ste, že pracujete na knihe o medveďoch. Môžete nám prezradiť, aké hlavné posolstvo by ste chceli verejnosti touto knihou sprostredkovať?

Má jediný cieľ – aby poznatky, ktoré som získal, nezostali len v mojej hlave a počítači. Nepôjde o sériu príbehov, ale o sprostredkovanie vedeckých dát zrozumiteľnou formou. V živote som mal veľké šťastie, že som mohol pracovať v oblasti, ktorá ma napĺňala.

Preto považujem za svoju povinnosť zanechať po sebe viac ako len hromady odborných stanovísk, ktoré by časom skončili v zbere papiera. 

Michal Kalaš je uznávaný odborník na ochranu prírody a špeciálne na výskum medveďa hnedého na Slovensku. Vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Mateja Bela a problematike ochrany prírody sa venuje od roku 1996, keď začal pôsobiť ako člen stráže prírody. V roku 2001 získal Cenu ministra životného prostredia za odhalenie vykrádača orlov skalných. Od roku 2003 pracoval na Správe Národného Parku Malá Fatra, najprv ako strážca a neskôr ako zoológ. V roku 2011 sa stal riaditeľom tejto správy. Michal Kalaš sa dlhodobo venuje výskumu správania, migrácie a ekologického významu medveďov, pričom jeho práca výrazne prispela k lepšiemu pochopeniu spolunažívania človeka s prírodou. Momentálne pôsobí aj ako externý expert v organizácii Aevis, kde sa sústreďuje na prevenciu konfliktov medzi ľuďmi a veľkými šelmami a šírenie osvety o dôležitosti ich ochrany.

Ak by ste sa s ním chceli stretnúť môžete nás podporiť v kampani na Donio a odmeniť sa exkurziou v divokej prírode, kde Vám porozpráva viac nielen o medveďoch.